Pezinok 8.1.2021. Ešte pred rokom by som sa vyjadroval v iných spoločensko-technicko-realizačných podmienkach, pokiaľ by som mal byť účastníkom pri projektovaní a realizácii medzinárodne pôsobiaceho centra vzdelávania a s tým súvisiacimi otázkami, najmä v prípade, že by som bol aktívnym účastníkom projekčného tímu medzinárodne pôsobiaceho centra a s tým súvisiacou tvorbou študijných programov a spôsobu ich realizácie. Vtedy som sa zaoberal novým a šokujúcim javom, s ktorým sa nestretlo už niekoľko generácii.
Išlo o nezamestnanosť
Zdieľal som problémy našich zamestnancov, i ohrozenie spoločných cieľov. Trápilo ma to a snažil sa vo fabrike, ktorú som budoval s jej vedením takmer 30 rokov, a ktorá výrazne dávala o sebe vedieť kvalitou vlastných produktov i efektivitou produkčných procesov pri neustálej modernizácii a rastu konkurenčnej spôsobilosti aj na medzinárodných trhoch.
Dôležité bolo udržať zamestnanosť a primerané podmienky pre kultivovaný život
Za hlavnú príčinu spoločenskej krízy vo všeobecnosti a na samom začiatku transformácie som považoval rozpad tradičných trhov, zmeny vlastníckych vzťahov a prechod na hospodársky trhový mechanizmus, pre ktorý sa iba postupne vytvárali podmienky.
Po ťažko prežívaných šokoch nastáva nová realita!
Ešte sa ani celkom neprebudili skutočnosti, ktoré som celkom nedávno považoval za nosné a prišiel nový šok! Najväčší, aký naša generácia poznala. Pandémia koronavírusu a postupne aj novšie jeho modifikácie! Zomierajú ľudia! Zomierajú aj tí, ktorí zachraňujú iných, ktorí doslova obetujú svoje životy, aby zachránili napadnutých týmto neľútostným ničiteľom zdravia, rozmáhajúcim sa fabrikantom smrti!
Pokým ešte pred rokom sme si mohli sťažovať v neustálych zápasoch o podobu budúceho sveta sa stratila iniciatíva jednotlivcov. Strácali nádej, prestali spolupracovať, lamentovali nad svojou biedou. V nej sa utopili snahy a ambície tvorivého človeka. Zo spoločenskej metelice vystupujú do priestoru nádejí s novými ideami hrdinovia, ale i odpadlíci doby. V tomto spoločenskom marazme plného nečakaných šokov, našťastie dvíhajú hlavy čestní jedinci pevnej vôle, vytrvalí a navyše odhodlaní zmeniť svet, postarať sa o dobro a spravodlivejší život.
Nastupuje zápas o novu realitu, nastupuje mladá generácia!
Očakávam kontinuitu toho dobrého a správneho, na čo možno nadväzovať a zároveň predpokladám, že sa nájde dosť odvahy a že bude dostatok prívržencov, ktorí sú a budú ďalší osnovateľmi tvoriacej sa budúcnosti a sú pripravení svoje záujmy uspôsobiť do študijného úsilia i načrtnúť už pri počiatočných úvahách ako príležitosť pre progresívnu sebarealizáciu a jej rozvinutia vo vlastných študijných programoch.
Nemyslím si, že som dostačujúco graduovaný na budúcnosť a jej zreteľné predstavy, tú očakávam ako produkt sústredenej tvorby, budovania a realizácie práve od mladých ľudí, ktorí chcú a budú vedieť vyrovnať sa s minulosťou poznačenou neblahými osobitosťami dôsledkov nenásytnosti a jej dopadmi na spoločnosť, ktorí sa v dôsledkoch pohrôm a odpovede prírody na jej vykorisťovanie ocitli na spoločenskom zbúranisku, budú môcť a chcú sa s tým všetkým vyrovnať svojimi skutkami a príčinlivosťou.
Kto má vytvoriť študijný program ak nie tí, ktorí ho budú žiť?
Je to predsa samozrejmé, ak sa na to pozeráme s čistým štítom, ak sme dostačujúco pokorní a ak preferujeme skutočné hodnoty života založené na viere a rozume, na čistých úmysloch. Podieľať by sa na tvorbe budúcnosti mali predovšetkým tí, ktorí si budúcnosť pripravia pre svoj želaný spôsob života. Nie, vôbec nechcem poúčať nikoho, iba sa odvažujem dať ďalej, inšpirovať, zdieľať svoj žiaľ nad premárnenými životmi z „ničnerobenia“, zo závisti, zľahčovania práce iných, ničenia seba a okolia pomstami a zároveň úpadku vlastného zbytočného šomrania a hľadania vinníkov mimo vlastného spôsobu života.
Comments