Helsinki 5.9.2019. „Vzájomná interaktívnosť ma priviedla na myšlienku, že by bolo rozumné v úsilí o šírenie dobrého mena korporácie, celospoločenského záujmu i šírenia dobrého mena Slovenska podporovať presadzovanie vedy do praxe tvorením a implementáciou nových prístupov a tiež sa pokúsiť sceľovať aktuálne pozitívne orientované spoločenské dianie aj vlastnými komunikačnými prostriedkami a nástrojmi“, zmieňuje sa profesor Kassay niekoľko minút pred odletom lietadla do Fínska. Nasledujúcich dvadsaťšesť dní webový portál kassay.eu prinesie aktuálne informácie z diplomatickej cesty významného pedagóga, podnikateľa a externého ekonomického diplomata, profesora Štefana Kassaya.
Spoločná európska produkčná platforma vo Fínsku
„Žiaduce je ale vplývať na svet nielen izolovane,...“ pokračuje vo svojich úvahách na stránkach viacerých vedeckých i vedecko-popularizačných elaborátoch profesor Kassay, „Spojením síl, napr. aj v Nadácii na podporu vedy a vzdelávania, ktorá už od roku 2001 má svoj vlastný program, avšak ten môže byť súčasťou širšie koncipovaného systému. Keďže pôsobím vo vrcholovom vedení a riadení korporácie, mám výhodu jednoduchšieho prieniku uvedených skutočností do formovania názorov ľudí na rôznych stupňoch riadenia aj v každodenných situáciách. Teším sa aj dosiahnutej kultúre vzťahov a tak nachádzam podporu všetkých členov predstavenstva a rozšíreného vedenia korporácie. Verifikované údaje vo výročných správach sú dostačujúco výpovedné a vyvolávajú otázku, ako je vôbec možné v časoch spoločensko-ekonomických zásadných premien a chaosu z nových podmienok podnikania dosiahnuť excelentné výsledky nepretržite za obdobie vyše dvoch desaťročí“(1), ozrejmuje profesor Kassay svoje rozhodnutie v rámci ekonomickej diplomacie šíriť aj nový projekt – Spoločnú európsku produkčnú platformu podnikov aj v takom vyspelom školskom systéme, aký má napríklad Fínsko.
Transformácia školstva po Fínsky
Fínsko prešlo počas posledných troch desaťročí 20. storočia zásadnou ekonomickou a kultúrnou transformáciou. Od 50-tych rokov 20. storočia bol priemyselný a ekonomický rozvoj krajiny založený na ekonomike, ktorej hlavnými zložkami boli strojárstvo, stavebníctvo a lesníctvo. Krajina bola ešte v 60-tych rokoch považovaná za agrárnu spoločnosť s obmedzeným vzdelaním. Koncom 80-tych rokov 20. storočia sa začala špecializácia výroby, odborný výskum a rozvoj fínskej ekonomiky. Objavovanie sa znalostnej ekonomiky (založenej na vedomostiach) sa začalo súčasne s otvorením ekonomiky a obmedzením štátnej regulácie tokov kapitálu.
Znalostná ekonomika v praxi
Transformácia na znalostnú ekonomiku významne zvýšila stupeň domácej vzdelanosti. Koncom 70-tych rokov sa Fínsko umiestnilo v intenzite výskumu a rozvoja na spodných priečkach krajín OECD (Organisation for Economic Co-operation and Development). Dnes podľa OECD Fínsko investuje 3–5% HDP do výskumu a rozvoja, čo je druhý najvyšší objem v OECD po Švédsku. Počas 70-tych rokov bola upravená základná štruktúra školských osnov na celoštátnej úrovni. Táto je priebežne revidovaná. Celoštátne základy školských osnov, vypracované Národnou komisiou pre vzdelanie, obsahujú všeobecné ciele pre vzdelanie, zamerania a obsahy jednotlivých predmetov, ako aj princípy hodnotenia študentov. Každá revízia zahŕňa dôkladnú spoluprácu všetkých zúčastnených – expertov, záujmových skupín, učiteľov a úradníkov. Proces revízie berie do úvahy zmeny v spoločnosti a v ekonomike, ako aj zvyšovanie stupňa vzdelanosti vo všeobecnosti, obzvlášť na vyšších stupňoch školskej dochádzky. Hoci bola reforma iniciovaná na celoštátnej úrovni, jednotlivé územné samosprávy mali kompetencie stanoviť vlastné školské osnovy, vybrať učebnice a zvoliť vhodné učebné prostriedky. Druhá polovica 20. storočia môže byť charakterizovaná ako obdobie rýchleho rozvoja vzdelania a zlepšovania jeho možností. Obzvlášť v škandinávskych krajinách boli reformy školstva od 60-tych rokov 20. storočia umožnené ideológiou rovnosti práva na vzdelanie. Umožnil sa tak vznik komplexných systémov školstva a značný nárast v počte a dostupnosti inštitúcií vyššieho vzdelania. Vyššie vzdelanie sa tak zmenilo z privilégia pre menšiny na právo pre všetkých a dnes dokonca na občiansku povinnosť.
Systém založený na dôvere k vede
Mnohé z toho, čo bolo spomenuté je možné dosiahnuť len vtedy, keď rodičia, žiaci a štátne orgány skutočne dôverujú učiteľom a školám. Fínske školstvo bolo silne centralizované pred veľkými reformami v 70-tych rokoch 20. storočia a zostalo centrálne kontrolované do roku 1985. Školy boli prísne regulované centrálnymi úradmi, hustou sieťou pravidiel a príkazov, ktoré riadili každodenný život učiteľov. Postupná zmena začala v 80-tych rokoch, kedy boli implementované všetky dôležité fázy počiatočnej reformy. Začiatkom 90-tych rokov éra kultúry dôvery v školy oficiálne začala. Táto premena z byrokratickej centralizovanej administratívy na decentralizovanú kultúru dôvery sa udiala počas hlbokej ekonomickej krízy a škrtoch vo verejnom míňaní v 90-tych rokoch. Kultúra dôvery bola zavedená z dôvodu, že miestne úrady nechceli, aby centrálni byrokrati rozhodovali o zložitých záležitostiach, ktoré mali ovplyvňovať ich deti a školy.
Záujmy vlastníkov a manažmentu, podnikateľská stratégia, invencie, inovácie
a modernizácia
Spoločná európska produkčná platforma presadzovaná do života profesorom Kassayom vychádza z úzkej spolupráce s vrcholovým vedením korporácie a vlastných experimentov a skúseností vo svojej vedecko- podnikateľskej aktivite a dlhoročnom riadení väčších organizačných celkov. Vo svojom čiastkovom výsledku je dnes príkladom mnohovrstvovej systematickej práce s hlavným akcentom na symbiózu vedy a praxe. Je užitočné viac priblížiť niektoré postupy, ktoré zodpovedajú trendom rozvoja na uvedenom excelentnom príklade. Túto požiadavku napĺňajú viackrát spomínané publikácie o podnikaní a riadení podnikov. Komplementárne pôsobí aj skutočnosť, že všestranný pokrok a nové informačné a komunikačné technológie sa odrazili aj v diplomatickom dianí. Dnes sú už samozrejmosťou elektronické systémy, počnúc Internetom a prenosom veľkých súborov dát. Súbežne sa využíva možnosť vytvárania jednotného informačného portálu umožňujúceho efektívny prenos aktuálnych ekonomických informácií zo zahraničia pre podnikateľov. Postupne sa rozširujú informácie pre exportérov o ďalšie informačné bloky, týkajúce sa možnosti zapojenia podnikateľov do výskumu, transferu inovácií a o ďalšie, podľa aktuálnej potreby. Profesor Kassay plný optimizmu s presvedčením vyhlasuje: „Dosiahnuté výsledky jedného podniku sú vo svetovom meradle iba signálom osobitosti. Skutočný pokrok by sa ale mal odzrkadliť v schopnosti posilňovať ekonomiku krajiny a to hlavne šírením nových znalostí a prispením úspešnej korporácie k pokroku aj iných podnikov a multiplikáciou skúseností napomôcť k posilneniu integrity a ekonomickej sily aj ďalších spoločenstiev a krajín ekonomicky a ideovo príbuzných“, prízvukuje v závere prvého dňa ekonomicko-diplomatickej misie vo fínsku profesor Štefan Kassay.
„Budovanie systému riadenia organizačných jednotiek v podmienkach krajiny a konkrétnych regionálnych podmienkach je závislé od aktuálnych zmien. Oproti pasívnej reagencii na nečakané zmeny je aktívne zapojenie sa do presadzovania záujmov štátu, podnikov a inštitúcií strategickým vstupom do informačno-komunikačného priestoru na rozličných úrovniach tradične označovaných ako globálne, vnútroštátne a podnikové. Uvedené tvorí základný kameň podnikania a bezprecedentnou požiadavkou ústretového správania sa aj v rámci možností progresu v globálnej ekonomike uskutočniteľnej aj rozvojom šírenia nových znalostí prostredníctvom ekonomickej diplomacie.“
(1) Štefan Kassay: Kocky sú hodené, Veda 2019.
(2) Faktografické údaje uvádzané podľa uverejňovaných oficiálne publikovaných zdrojov.