Bratislava 16.-17.11.2016. V rámci Festivalu slobody pod záštitou aj J.E. pani Margarity Ganevy, mimoriadnej a splnomocnenej veľvyslankyne Bulharskej republiky v Slovenskej republike, v priestoroch Bulharského kultúrneho inštitútu pozvaní hostia, vďaka organizátorom mohli osobne stretnúť s bulharským básnikom, spisovateľom a dramaturgom Stefanom Canevom.
Rozhovor s J.E. Margaritou Ganevovou,pred začatím stretnutia
Jeho poézia je preložená do všetkých európskych jazykov, ako aj do čínštiny, mongolčiny, arabčiny a hebrejčiny, jeho divadelné hry (Posledná Sokratova noc, Druhá smrť Janny z Arku) sa hrali v Paríži, Grenoble, Bordeaux, Aténach, Montreale, Petrohrade, Lipsku, Wiesbadene, Varšave, Krakove, Prahe, Kieve, Goteborgu, v Budapešti, Moskve, Pittsburghu, Vilniuse, Haagu, Nicosii, Bukurešti, Giurgiu, Izmire, Istanbul. V posledných rokoch veľký záujem vzbudili jeho Bulharské kroniky, ktoré nazýva poémou. Po nemierne zaujímavom rozprávaní pána Caneva, ktoré voľakto z prítomných označil ako „verejnú spoveď“, nasledovali otázky a odpovede. Riaditeľka Bulharského kultúrneho inštitútu Vania Radeva v jednej osobe predstavovala moderátorku i kvalifikovanú historičku a znalkyňu literárnych artefaktov.
S riaditeľkou Bulharského kultúrneho inštitútu Vania Radeva
Prvý z diskutujúcich, profesor Kassay sa pýtal na názor básnika a spisovateľa Caneva, ako vlastne vidí vplyv literatúry na súčasné spoločenské dianie. Odpoveď viac ako uspokojujúca, bola aj podnetom k vyvolaniu potreby naďalej sa zúčastňovať a zmysluplne pôsobiť na ľudí. Do diskusie sa zapojili viacerí. V ďalší deň v Divadle Malá scéna bola prezentovaná premiéra hry Stefana Caneva • Panna Jana a Čajka. Ústrednou témou inscenácie bulharského autora a do jedného predstavenia spojených dvoch jednoaktoviek – Druhá smrť Jany z Arcu a Peklo – to som ja – je umelec a jeho svedomie. Predstavenie vyniká k 27. výročiu nežnej revolúcie a k 25. výročiu činnosti nezávislého Divadla a.ha. Podujatie bolo veľmi úspešné.