Pezinok 22.10.2020.
Situácia v období krízy
Dnes už máme dostatok poznania, čo je to kríza. Nielen ohrozenie podnikania, ale samej existencie človeka. Nikto nevie všetko, preto aj tolerancia má často „posuvné“ hranice prípustnosti konania. Iná je tolerancia v normálnych podmienkach, iná v kríze, atď. Ide mi o postrehy z praxe, o situácie, keď podnikateľ je na hranici rozhodnutia, ako sa zachovať, čo pripustí a čo nie. Je pre mňa náročné vyrovnávať sa s negatívami doby, pretože moje videnie sveta, teoretická imaginácia a očakávania, ako aj možnosti v praktickom živote sú v mnohom zásadne odlišné. Rozvinuté krajiny teraz balansujú medzi ochranou zdravia a uzavretím ekonomiky a spoločnosti. Podľa výpočtov Medzinárodnej organizácie práce budú predpokladané globálne straty pracovného času kvôli Covidu-19 ekvivalentom približne 245 miliónov stratených pracovných miest.
Systémy vzdelávania v symbióze s produkčnou praxou
Je potrebná integrácia nových metodík vzdelávania a uplatnenia tezaurov znalostí podľa spoločensky prioritného obsahu štúdia v kooperácii s produkčnou sférou a rozhodujúcimi inštitúciami. Nikto z nás nežije vo vzduchoprázdne, pôsobíme v určitom konkrétnom prostredí, či už v európskom alebo lokálnom, každopádne ale rozličné podoby vplyvu prostredí si vyžadujú rešpektovanie určitých špecifík avšak vždy sa musia opierať o pravidlá a zvyky a predovšetkým rešpektovať príslušné zákony v danej krajine. Sú preto potrebné jazykové znalosti predovšetkým so zameraním podľa zvoleného akčného rádiusu komunikácie. Je žiaduce zvyšovanie kvalifikácie aj v oblasti komunikačných zručností a znalostí získaných v systémoch vzdelávania. Napríklad aj každý podnik vedome alebo nevedome implikuje vo svojich rozhodnutiach k aktivite a spolupráci v rámci projektovania vlastných zámerov. Podnik spravidla komunikuje so širším spoločenským okolím a so zahraničnými inštitúciami a to aj na úrovni zákazníkov alebo inými kooperačnými partnermi. Je ľahko pochopiteľné, že podnik podľa úrovne jeho produkcie a spoločenskej autority sa podieľa na rozličných komunikačných okruhoch podľa jeho komerčného alebo vzdelávacieho zámeru si vyžiada vysokú kvalitu komunikačných artefaktov a často aj účasť na medzinárodných konferenciách, prípadne na prezentáciách svojich produktov. Vstup podnikov a inštitúcií do medzinárodného spoločenského priestoru si vyžadujú využívanie moderných komunikačných nástrojov. Pre informačno-komunikačné ciele sa používajú komunikačné siete založené na počítačovej technike.
Celospoločenské vedenie a podnikové riadenie
Celospoločenské vedenie prislúcha decíznej sfére, ktorá systematicky poznáva aktuálny spoločenský vývoj a danú situáciu vo svete i najbližšom okolí na základe príslušného štúdia problematiky a odborných diskusií, prípadne aj lobovaním a nátlakom kompetentných, vyššie postavených osobností, ale aj pod tlakom hroziacich katastrof, štrajkov a masovou aktivitou „ulice“, následnými konfrontáciami a faktami podloženým, prípadne situačným rozhodnutím zabezpečuje aspoň dočasné vyrovnanie informačno-komunikačných hladín.
Oproti vedeniu na úrovni štátu sa používa rozlíšenie vedenia a riadenia na vrcholové vedenie podniku a riadenie podniku na všetkých podriadených stupňoch riadenia. Ide teda o triangel: 1. Štát - 2. Vedenie podnikov - 3. Riadenie výkonnej aktivity podnikov - až po konečný produkt a jeho distribúciu k zákazníkom, vrátane komerčnej bilancie. Podniky sa zapájajú do spoločensky významnej širšie koncipovanej spolupráce. Sú to predovšetkým medzinárodné konferencie ako osobitý spôsob komunikačnej interakcie zúčastnených osobností na jednom mieste, alebo prenosom obrazu a zvuku využitím informačno- komunikačných technológií. Samozrejmosťou je aj pokročilejšie štádium zjednocovania obsahov a foriem vo vzdelávacích procesoch tzv. bilaterálnym spojením, ale aj konferenciami a výučbou hoci aj spojením v rámci svetových informačno-komunikačných sietí.
Spolupráca s decíznou sférou
Je preverené, že dôvera k predstaviteľom štátu je úzko previazaná s ekonomickými výsledkami a perspektívami krajiny vyplývajúcimi z medzinárodnej komparácie a možnosťami ďalšieho napredovania. Ukázalo sa, že napríklad po stretnutí s vrcholovým predstaviteľom štátu rastie záujem o predmet a výsledky rozhovorov. Dôsledkom rastúceho záujmu je aj umiestnenie spravodajstva alebo aj širšie koncipovaných informácií o ekonomickej diplomacii v zodpovedajúcej štruktúre jednotlivých médií.
Spolupráca s vedecko-výskumnými inštitúciami a nadáciami podporujúcimi vedu a vzdelávanie
Je daromné neustále hovoriť o potrebe inovácií a využívania nových znalostí, ak výsledkom nášho konania sú iba stovky strán popísaného papiera. Z desiatich kníh vznikne jedenásta. A možno i ďalšie, čo poslúžia na deklaráciu vynaloženého úsilia a záznamu o plnení predpísaných kritérií pre získanie akademického titulu, či vedeckej hodnosti. Naša krajina nezbohatne, ak bude mať najväčší počet absolventov hoci aj univerzít zvučného mena. Kto má čo z titulov, ak nie sú kryté znalosťami, ak sa namiesto konania nekoná ako sa konať má, pretože chýbajú znalosti. Ani podnikateľ nech sa usiluje akokoľvek, sa neubráni úpadku, ak nekoná na úrovni, tak, ako práve treba. Vychodí mi to ako samozrejmosť, že ak máme rozume a prospešne konať, treba vedieť, ako. Preto sa učíme, preto absolvujeme rôzne vzdelávacie inštitúcie. Lenže učiť sa musíme nielen všeobecnosti, ale i konkrétnosti uľahčujúce a zjednodušujúce našu námahu pri práci, naše racionálne konanie, aby sme tvorili niečo konkrétne, nejaké hodnoty, ktoré neostanú ležať ľadom, ale ich človek potrebuje a zužitkuje pre svoj život, pre svoju existenciu. Učiť sa, ako konať, alebo učiť sa konať. Mať znalosti ako výsledok učenia sa a realizácie konkrétneho materiálneho alebo duševného produktu. Teda vnášať vedu do nášho konania, konať na báze verifikovaných znalostí, zvyšovať výkonnosť a dosahovať prosperitu.
Šírenie dobrého mena na každej spoločenskej úrovni
Život zväčša prebieha kontinuálne, nie v skokoch (s výnimkou revolučných premien alebo živelných pohrôm a epidémií, či iných katastrof), preto k prednostiam vrcholových dejateľov v každej oblasti práce patria atribúty života premietnutých do skúseností a poznatkov, nadobudnutých v procese životných udalostí, prekonávania kríz a ohrození samej existencie, v pominutiach každého dňa novým dňom, ale aj obohacovaní vedomia a šírenia vedomostí na ceste k rozvinutým znalostiam a životnej múdrosti. Je preto logické a potrebné aj v riadiacich a rozhodovacích procesoch zachovať evolučné princípy, reflektujúce vlastnú úroveň a potenciál budúcej úspešnosti. V praxi to znamená, (vychádzam z vlastných skúseností predovšetkým v vedenia a riadenia v podmienkach I.D.C. Holding, a.s.) že sa prejavuje jedinečnosť spektra rozličných úrovní znalostí a ich nositeľov, ľudí, ktorí prešli veľký kus užitočného života a sú oporou nastupujúcej mladej generácii podnikateľov, literátov, manažérov, vedcov, diplomatov, väčších organizačných celkov, inštitúcií, štátov, spoločenstiev.
Koniec druhej časti.
Commenti