Pezinok 19.12.2017. Konferencia bola organizovaná v spolupráci s Európskou akadémiou vied a umení. Zúčastnili sa na nej popredné osobnosti Európy z oblasti politickej, vedeckej a podnikateľskej oblasti. Svoje názory na nej prezentovali exprezidenti Poľskej republiky, Slovenskej republiky, predsedovia akadémií vied, veľvyslanci akreditovaní v Slovenskej republike, ako aj poprední predstavitelia politického a hospodárskeho života podunajských krajín. Mimoriadny význam mala účasť Lecha Walesu z Poľskej republiky, ktorý ako revolucionár bojoval za odstránenie komunizmu a zbúranie berlínskeho múru. Nastolená bola otázka, čo bude s Európou a aká bude budúca Európa.
Felix Unger, prezident Európskej akadémie vied a umení: Vysoko hodnotil iniciatívu profesora Štefana Kassaya zorganizovať medzinárodnú konferenciu „Nová Európa“, za čo mu srdečne poďakoval. Dunajské akadémie takéto medzinárodné konferencie poriadali od roku 2010 v Rakúsku, Rumunsku, Maďarsku, Slovinsku a na budúci rok v Srbsku. Dunajský región označil za región 21. storočia. Zjednotená Európa sa nachádza medzi východom a západom. Európa musí byť emancipovaná a musí stáť na vlastných nohách. Európa je stále v kríze. Potrebná je harmonizácia medzi západnou a východnou Európou, kde je hlboká medzera. Od pádu Berlínskeho múru uplynulo už veľa času, ale medzera medzi východom a západom je stále hlboká. Európa potrebuje skutočné vodcovstvo, Európske štáty sa nevedia dohodnúť, Európa nemá dobré vedenie, Rada Európy, Európsky parlament nemá svoju legitimitu, Európska komisia je tiež bez kontroly. Stále sme v nejakej kríze, sú tu deficity od druhej svetovej vojny, problémy bezpečnosti, ochrana vonkajších hraníc, Európa sa musí sama postarať o svoju bezpečnosť a nespoliehať sa na USA. Otázkou je, čo môžeme spraviť, odpoveďou je veriť Európe.
Bronislav Komorowski, exprezident Poľskej republiky: Kde bude Európa, ako prekoná súčasné krízy. Európa bude výsledkom prekonávania kríz, ako je Ukrajina, Brexit, emigranti a terorizmus a nepodľahne pesimizmu. Slabosťou nie je len Brexit, ale zmeny EÚ a komunikácia medzi členmi. Európa je stále v kríze. Potrebná je harmonizácia medzi západnou a východnou Európou, kde je hlboká medzera. Snaha je mať Európu stabilnú, ambicióznu, ktorá sa nevzdáva dočasným ťažkostiam, poskytuje rovnosť šancí, vyrovnanie východnej Európy so západnou, nemať Európu rôznych rýchlostí. Nepodliehať rôznym populizmom a národným egoizmom. Problém bezpečnosti. Poľská republika momentálne nemá žiadnych emigrantov, neistota však tu je, príkladom je výsledok volieb v USA.
Nepriatelia Európskej integrácie by si želali, keby EÚ sa rozpadla. Pre Európu slabosti majú byť výzvou. Demokracia, ľudské práva, mier môžu posilniť v očiach obyvateľov postavenie Európy, nie šovinizmus a kozmopolitizmus. Netreba stavať novú .Európu, ale rozširovať to, čo je. Mať jasné kritériá a rovnosť šancí. Lech Walesa, Poľská republika: Podarilo sa odstrániť rozdelenie Európy a sveta, ktoré brzdili náš rozvoj, ale to je len jedna časť úlohy. Rozdelené sú ekonomické systémy, politické, ale sú aj hranice medzi štátmi, ktoré sú nepriepustné. My sme aj toto odstránili. Druhá úloha je, čo sme navrhli namiesto toho. Každá krajina sa rozvíja trochu inak. Máme náboženské rozdiely, rozdiely vo výchove a ďalšie, ale to všetko bolo držané v rámci krajiny a štátu. Keď sme likvidovali hranice, keď sa odstránili tieto rozdiely, vzniká otázka, aké témy treba riešiť, aby sme sa rozvíjali a zväčšovali svoju štruktúru, to je nevyhnutnosť rozvoja, aby prakticky bez diskusie sa zväčšovala štruktúra a civilizácia sa rozvíjala. Problém spočíva v tom, že my sme stále brzdení minulosťou. Aké základy pre novú Európu navrhujeme. Každý štát má iné základy. Jedni navrhujú, aby budúcnosť Európy bola budovaná na slobode jednotlivca, na slobode organizovania, na slobode trhu a druhá polovica hovorí, že nič nepostavíme, že je to len výmysel, ktorý nás privedie ku stretu, konfliktu. Preto by sme budúcnosť mali budovať na základe hodnôt. Ale potom vzniká otázka, akých hodnôt. Všetci by sme chceli slobodnú Európu, každý má iný nápad a nikto nechce ustúpiť. Minulosť Európy bola ťažká, aké základy Európa by mala mať. Komunizmus určite nie, ale ani takýto kapitalizmus, takúto demokraciu. Pracujúce masy chcú spravodlivosť, odstrániť krivdy v sociálnom systéme. Otázka je, čo by bolo lacnejšie, opravovať staré alebo postaviť nové. Vysoko treba hodnotiť takých ľudí, ako profesor Kassay, ktorý mal iniciatívu organizovať takúto konferenciu. Štáty strácajú záujem o spoluprácu. EÚ treba postaviť na nové základy. Potrebná by bola ústava, ktorú by prijali všetky národy.
Ivan Gašparovič, exprezident Slovenskej republiky: Nechcel hodnotiť do detailov EÚ a vzťahy medzi jednotlivými štátmi. Pre Slovensko EÚ priniesla zlepšenie ekonomického rastu, zlepšenie ekonomických podmienok, rešpektovanie a zúčastňovanie sa na zahraničnej politike. Európska ústava je potrebná alebo nie je potrebná, ak EÚ nemá byť superštát, analogicky, ako USA, potom ústava nie je potrebná. USA sa skladajú z národných štátov, nemajú vlastný národ, majú len štátnych občanov. Slovensko tisíc rokov žilo pod nadvládou iných štátov, ale zachovalo si jazyk, územie a vieru. Otázkou je postavenie národných parlamentov a vzťah k parlamentu EÚ. Európsky parlament by mal byť dvojkomorový a podobne aj národné parlamenty. Kriticky sa postavil k Africkej jari. Keby sme sa neboli vmešovali do ich vnútorných záležitostí, boli by si to sami vyriešili a nemuselo tam byť toľko mŕtvych a utečencov. Studená vojna znova existuje a od Karibskej krízy sme nikdy neboli tak blízko k tretej svetovej vojne. Pán profesor Unger spomenul Berlínsky múr, ktorý nás rozdelil. V súčasnosti však strácame záujem o spoluprácu, hľadáme všade len problémy, každý chceme len to svoje, spolupráca nás menej zaujíma. Je to v nás.
Nasledovali vystúpenia osobností politického, vedeckého a hospodárskeho života. Konferenciu pozdravil Pavol Šajgalík, prezident Slovenskej akadémie vied, Štefan Luby, exprezident Slovenskej akadémie vied a viceprezident Európskej akadémie vied a umení. O význame Novej Európy hovorili ďalší pozvaní hostia. Všetci vyslovovali vysoké uznanie profesorovi Kassayovi za inicializáciu usporiadať konferenciu o novej Európe v čase, keď táto prechádza cez jednu zo svojich najväčších kríz, pričom ale prevláda presvedčenie, že súčasné problémy budú vyriešené a Nová Európa prinesie splnenie očakávaní, ktoré do nej štáty Európy vkladajú. Európa nemá lepšiu alternatívu, ako Európska Únia. Kríza eurozóny a predovšetkým Brexit ukázali, že EÚ v doterajšej podobe a bez zásadných zmien nemôže obstáť.
Akademik SAV prof. Ing. Ivan Plander, DrSc.